Zdanie časov
19. 7. 2010
Zdanie časov
Ten deň som chcela,
aby ma slnko počkalo,
než dosiahne svojho cieľa.
No času bolo akosi málo.
aby ma slnko počkalo,
než dosiahne svojho cieľa.
No času bolo akosi málo.
Chvíľa, čo si si prial,
aby trvala večne.
Odrazu vietor ju odvial
s výkrikom: „Všetko je konečné!
aby trvala večne.
Odrazu vietor ju odvial
s výkrikom: „Všetko je konečné!
Večnosť chcete?
Smiešne!
Snáď neviete?
Nemá ju nič na svete!"
Smiešne!
Snáď neviete?
Nemá ju nič na svete!"
Chcela som veriť,
že svet vie,
nájsť správne smery
vo vetre.
že svet vie,
nájsť správne smery
vo vetre.
Odvial prach z ulíc,
pustili sa naše dlane.
A slza stiekla z líc
v čakaní, čo sa stane.
pustili sa naše dlane.
A slza stiekla z líc
v čakaní, čo sa stane.
Lebo dobré strieda zlé.
Tak je to, čo živí sme.
Veta, až strach ide z nej,
dá životu nový dej.
Tak je to, čo živí sme.
Veta, až strach ide z nej,
dá životu nový dej.
Chcela som veriť v nemožné.
Láka ma viac to vzdialené.
Viera, že dobré ostane,
no skoro bolo k oslave.
Láka ma viac to vzdialené.
Viera, že dobré ostane,
no skoro bolo k oslave.
Potom prišla chvíľa,
čo chcela som, aby bola rýchlo preč.
Bez tej chvíle by som žila šťastnejšie,
teraz nechala som slzy tiecť.
čo chcela som, aby bola rýchlo preč.
Bez tej chvíle by som žila šťastnejšie,
teraz nechala som slzy tiecť.
Želal si si, aby sa to nebolo stalo.
No na život je prianie málo!
Nestalo sa, čo sa malo.
Stalo sa však, čo sa stalo.
No na život je prianie málo!
Nestalo sa, čo sa malo.
Stalo sa však, čo sa stalo.
Nechaj sa uniesť prúdom života,
musíš sa z toho vymotať.
A ak to nepôjde, pomôžem ti.
Vždy sme na to dvaja, ver mi!
musíš sa z toho vymotať.
A ak to nepôjde, pomôžem ti.
Vždy sme na to dvaja, ver mi!
Prečo niečo trvá krátko?
Prejde to rýchlo.
Čas si to vezme skratkou.
Keby si tak oddýchol!
Prejde to rýchlo.
Čas si to vezme skratkou.
Keby si tak oddýchol!
Krásne chvíle
sú hneď preč.
Vzdialené na míle.
Až potom čas sa začne vliecť.
sú hneď preč.
Vzdialené na míle.
Až potom čas sa začne vliecť.
Vo chvíli, keď srdce krváca
a všetko sa rúca,
začne sa vliecť, život spomalí.
V tichu sa ozýva tlkot srdca.
a všetko sa rúca,
začne sa vliecť, život spomalí.
V tichu sa ozýva tlkot srdca.
V otázke: Prečo?
Spravte s tým niečo!
Ručičky hodiniek nás trápia,
hodiny tykajú a náš čas krátia.
Spravte s tým niečo!
Ručičky hodiniek nás trápia,
hodiny tykajú a náš čas krátia.
Čakáš v nádeji, že sa to skončí.
Pamätaj na tých, čo stratili ten pocit.
Keď koncom je len smrť, nech príde ticho, v spánku a v noci.
Pamätaj na to, keď sa ti zo zdania časov hlava točí.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.