Choď na obsah Choď na menu
 


Večery

17. 12. 2010
Večery
 
Večery studené,
tie chladné večery.
Keď slnko zachádza,
ach, keď sa zvečerí.
 
Prichádza môj čas,
čas splnu a hviezd.
Čas upírov a ich rás,
čas nočných ciest.
 
Viem, že často nemám čas.
Mám stretnutia s tvormi svojho druhu.
No nehovor, že výhovorkou zasa raz
odstúpim od tvojho návrhu.
 
Jednoducho nemôžem,
s tým nepohneš
a ani tomu nepomôžeš.
Isté veci nemôžeš.
 
Som iná než ostatné,
preto sa ti páčim.
Na tvoje slová chladné
dnes však nevystačím.
 
Aj moja trpezlivosť má isté medze.
Či som ti tu vydaná
na milosť a nemilosť?
Ver, že tak skončiť nechcem.
 
Si žiarlivý,
aj keď vieš,
že nehľadím za iným.
Ty za inou smieš?
 
Vzdávam sa, dostal si ma.
Ani nevieš ako.
A medzi nami rozpína sa zima
z trónu čiernych mrakov.
 
Odrazu sa v mojich ušiach
rozľahlo ticho.
Nič neostalo z tých bielych šiat,
boli len zbytočnou pýchou.
 
Mňa si nikdy nepočúval,
zato ty si stále hovoril.
Ja som vtedy nič nevravela, zaľúbená.
Hľadela som na teba s otvorenými ústami.
 
Je neskoro, už sa zvečerilo.
Tu neplatí nádej, čo zruší nie.
Dávno sa to pokazilo, hoc zdá sa, že len pred chvíľou
a ďaleko je ďalšie svitanie.
 
Čas sa pohol pomaly,
ale s istotou, že je tu už mnoho rokov.
Takto sa čas pohol dopredu.
Kde sú tí, čo ho podvedú?
 
Mám svoju verziu tohto príbehu
a v nej si to pokazil ty.
Je neskoro, loď je už ďaleko od brehu.
Musíme nájsť silu a zmieriť sa s tým.
 
Musíme zabudnúť,
no kto by zabudol na večery?
Kto by zabudol na šťastnú lásku?
Na všetko, čo sme spolu zažiť chceli?
 
Dosť, musím vypadnúť.
Nemá cenu hovoriť o zajtrajšku.
Je neskoro, už to nebude to isté, sme iní.
Nie sme viac pár na spoločnú lásku.
 
Musím odísť,
musím zabudnúť.
Ten večer
musí byť zabudnutý.
 
Večery, večery,
tie chladné večery.
Keď nevidno slnko,
ach, keď sa zvečerí.
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.