V tieni stromov
18. 7. 2010
V tieni stromov
V tieni stromov kráčam domov,
podchvíľou sa obzerám.
Tiene na mňa žiaria zlobou,
vydesená vyzerám.
Ach, anjel môj strážny,
kam si sa mi podel?
Snáď mám večer znášať
vždy takýto údel?
S ozvenou mojich krokov
spieva si vytie vlkov,
tých mesačných sokov,
odráža sa v oknách bytov.
Pouličné lampy
slabým svetlom svietia,
tá jedna predo mnou
zhasínajúc sliepňa.
So sebou svetlo nenosím,
nemám jedinej zápalky.
Noc sa tichom blíži
a ja sa bojím tmy.
Snáď žiari svetlý bod,
tam niekde v diaľke.
Zrýchľujem svoj krok
v ústrety rozprávke.
V tieni stromov, tiene domov
robia tiene tmavšími.
A v ich tieni tiene ľudí,
kedysi nás desili.
Ak vidíš duchov
na každom rohu,
to čoho sa desíš,
raz vyjde na povrch.
Ak tvoje predstavy strachu
cez jasný deň sú len podvrh, ver,
že niečo pozná ťa viac trochu
a ukáže ti správny smer.
Noc vidí do tvojej mysle,
v snoch ti ukáže, čo vidíš hmliste.
No ak tajomstvo ukrývaš neisté,
v jej čase zaspávaš neiste.
Noc je čas právd, čas klamu,
čas lásky aj nenávisti.
Čas krádeží, čas vrážd,
čas, keď si nie sme časom istí.
Túlam sa nocou
a čakám na úder zvonov.
Až istená polnocou,
odchádzam domov.
Polnoc je tá chvíľa,
keď bijú zvony.
A s ňou príde chvíľa,
keď prídu oni.
V tieni stromov cestou tmavou
viem, že sa nestratím, že nezablúdim.
Akoukoľvek pôjdem stranou
narazím na nich, na svojich polnočných ľudí.
Ach, anjel môj strážny,
kam si sa mi podel?
Snáď mám večer znášať
vždy takýto údel?
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.