Kým dokážem odpustiť
9. 4. 2011
Kým dokážem odpustiť
Keby som už nesmela vidieť,
zavriem oči.
Len slaná slza
líce mi zmočí.
Keby som už nesmela počuť,
zapriem zvuk.
Keby som nesmela cítiť,
nič nedotkne sa mojich rúk.
Keby som nesmela
nadýchnuť sa vône kvetu,
prestanem dýchať,
no odpustím to svetu.
Keby som nesmela zjesť kúsok chleba,
viac ho neochutnám.
Keby som nesmela napiť sa vody,
ponechám ju studniam.
Keby som nesmela hovoriť,
zamĺknem až onemiem.
Keby som mala pamäť stratiť,
zabudnem.
Keby som mala vymazať veci, čo poznám
a nesmela viacej spoznať,
zabudnem, že nie som sama.
Zabudnem, že niekoho mám, že niekto má ma.
Keby som nesmela ďalej ísť,
zabudnem, čo je krok.
Keby som sa nesmela narodiť,
zabudne na mňa rok.
Keby som nesmela viac žmurkať,
slnko by mi oči spálilo.
Keby som nesmela mať Boha,
zabudnem, že sa v neho verilo.
Keby som nesmela už nič viac spraviť,
zabudnem, že mám ruky.
Keby som nesmela pohnúť sa ani,
nohy pokľaknú sami.
Keby som nemala rozumu,
že srdce mám zabudnem.
A jedno viem vďaka tomu,
len odpustením to prežijem.
Keby som mala pamäť stratiť,
zabudnem.
Keby som mala skočiť,
zoskočím.
Aj keď nebudem vedieť kde.
Kým nado mnou bude niekto bdieť,
smiem v páde krídla rozprestrieť.
Kým dokážem odpustiť.
Komentáre
Prehľad komentárov
Ako Lívia, zatiaľ je to tretia báseň, čo čítam a musím sa priznať, ž nie vždy rozumiem, čo tým chceš povedať (nemám mozog na básne :D), ale aj napriek tomu krásne a stále klikám na ďalšie, ty máš vážne talent :) Neviem ako to povedať, sú také chytľavé, proste prečítaš jednu a hneď chceš ďalšiu ...
...
(Barbora , 4. 11. 2011 16:43)