Dlhá zima
17. 8. 2010
Dlhá zima
Nebude studený nikdy oheň,
aj keď ľad páli.
A tak slnko svieti po každý deň,
či je horúci, či chladný.
V čas, keď má slnko v rukách moc,
roztápa ľad.
No nech ju stratí na chvíľu hoc,
zima dostane hlad.
Vo všetkých hlasoch jej hlas počujem,
jej slová vidím každému na perách.
Stál za mnou studený, čierny tieň.
Bola som sama, on bol tiež sám.
Podišla som k nemu,
ku svojmu tieňu.
Chcela som sa zdôveriť
za výhodnú cenu.
Niekto by mohol začať veriť
vo mňa a v moje úmysly.
Cestou životom som na ceste k cieľu,
kým všetky cesty vedú ku smrti.
A vo mne sa zabývala zima.
Nepovedala na ako dlho.
Stačí, že dosť dlho tu už býva
a má voči mne kopy dlhov.
Vzdialilo sa slnko,
hľadela som ako mizne.
Tieň na mňa žmurkol,
že on mi ostane.
Slnko zapadá a dni sa končia,
tiene ostávajú, sny od snov bočia.
Odniekiaľ svetlo dopadá, tiene o tom svedčia.
Kde je to miesto, hádajú a do strán sa točia.
Usadili sme sa s tieňom
do jedného z tieňov
a požiadala som ho o pomoc.
Nemal však zimu vyhnať moc.
Vraj sama odíde
a dlho sa nezjaví,
raz však znova príde.
Že aj zima sa zíde.
Nechcela som veriť,
že všetko má viaceré smery
a vybrať si máme my.
Tak vyberme si sami.
Viečka klesajú, noc nás navštívila,
hlava sa točí, je krásna tá čierna víla.
Ruky tápajú a nik nevie kam vkročí.
Všetci zas hádajú, kam sa ich tieň otočil.
Už by sa to mohlo skončiť,
zima mi je už príliš dlho.
Slnko odo mňa bočí, tieň sa k noci točí,
no ide vraj o to, aký má pohľad uhol.
Bola to dlhá zima,
ticho mráz si zaspomínal
a natiahol za mnou pazúry.
Chcel ma tým asi ohúriť.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.