Pekelná armáda
30. 6. 2010
Pekelná armáda
Cítim vietor studený,
plný zvláštnych zjavení
a slnko sa vzďaľuje...
jedno z mnohých znamení.
Pretože je tu niečo...
...zastav sa na chvíľu...
Možnože vôňa sviečok
zaváňa na míľu.
Vôňa kvetov z mnohých svetov,
vôňa dreva a papradí
a mnohých svetov vôňa samotná,
raz ostatné nahradí.
A naše tiene pozmení
jedno z mnohých znamení,
čo mi ten deň daruje
v tom slnečnom vzdialení.
Pretože je tu niekto...
...zastav sa na chvíľu...
možnože zopár svedkov.
Videli mŕtvych, čo ožijú.
Zachádza slnko pomaly,
čakanie ďalších svitaní.
Súmrak je zvláštne pomalý,
plný zvláštnych zjavení.
V tej chvíli zem sa otvorí,
sťa pekelná brána.
Z nej vystúpia démoni
vítať svojho pána.
Vystúpi z pekla diabol sám,
stane si pred svojich poddaných.
A do diaľky ozve sa jeho hlas,
keď tieto slová zahrmí:
„Za vôňou dažďa
skrýva sa pach živice a krvi.
My tých, čo nás vraždia
zavraždíme prvých.
Do tmy sa ozve výkrik váš,
červený pramienok stečie do kaluže krvi.
Z chodníkov ju zmyje dážď,
vy pôjdete prví.
V temnotách sú naše tváre skryté
pod tieňmi masiek.
Naše mená v stenách vryté
nedovolia útek.“
Pretože ak je tu niekto...
...nezastavuj sa...
Stratíš sa bez svedkov,
ak oni zjavia sa.
Svet sa mi rozpadá,
rozpadá pod nohami,
pekelná armáda
blúdi v noci ulicami.
Sprevádza ich krvavý dážď,
za každým veje čierny plášť.
Okolo nich zvláštna zášť
a na krku zbierka vrážd.
Pretože je tu niekto...
...zastav sa na chvíľu...
Pretože je tu niečo...
...prečo ťa zabijú...
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.