Ona
5. 7. 2010
Ona
Slzy.
Pre nich je aj táto chvíľa.
Ona mu verila,
on ju nechal snívať.
Je ťažké prebudiť sa
z krásneho sna.
Chladom sa chveje,
po rose kráča bosá.
Rozmýšľa kde si,
kým samota ju desí.
Je sama.
Rozmýšľa, kde ťa má.
Je ťažké uveriť, že nebola to láska.
Toľkokrát povedal: „Milujem ťa.“
A na jazyku ostala otázka,
či je to skutočné. Bola to realita?
Chcem ísť za tebou
a zahojiť tú ranu.
Skryli sme ju do obväzov.
Prečo si ma nechal samu?
Bez teba nie som nič.
Moje pery na tvojich ležali ešte pred rokom.
Samotou ma znič.
Z lásky čoskoro bude nenávisť a nenávisť hrá s náskokom.
Milenci v boji.
Ich láska za to stojí, za krvavý boj.
Jeden o druhého sa bojí.
Kričí za ním: „Počkaj na mňa! Stoj!“
Ide si vziať, čo jej patrí,
tiež pomstiť sa chce.
Ešte raz rany rozjatrí
a prebodne mu srdce.
No zľakla sa krvi na svojich rukách,
premohla ju ľútosť a strach z prázdnoty.
Naposledy spočinuli pery na perách.
Objala ho a odvliekla do temnoty.
Čím väčšia láska medzi nimi bola,
tým silnejšia nenávisť ju zdolá.
Lásku len láska späť privolá,
keď ten, čo nenávidí, nenávisť prekoná.
Tak išla ten večer priamo do vysokých hôr
vraviac si: „Nebudeš ničí, ak nie si môj.“
Hlboká priepasť pod ňou sa zjavila
a vábila ju, vábila, aby skočila.
Posledné bozky a objatia.
Tu nie sú takí, čo ju o ne ukrátia.
„Milujem ťa,“ šepla
a do tmy s ním vzlietla.
Na zem padajú v žiali kvapky krvi.
Než vezmem ti tvoje, láskou moje srdce vyrvi prvý.
Nech nás to naveky spojí,
kým stretneme sa o ne v boji.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.