Nemala sa narodiť
30. 6. 2010
Nemala sa narodiť
Nad ňou svietil mesiac.
Bola tichá noc.
Stála v tej tme veriac
s prosbou o pomoc.
Červené oči jej pálila soľ
a bledá slza zaplakala s ňou.
Zašumel lístím strom,
zašumel nemou sústrasťou.
Cvrčky hrajú pieseň smrti,
pieseň smútočnú.
Až po chvíli smútku zistia
akú skutočnú.
Potôčik kdesi blízko zurčal
ešte pred chvíľou.
A pri chate psíček vrčal
na dvoch motýľov.
Ostalo ticho a všetko zastalo.
V tichu sa stratíš skôr ako v tme.
Všetko zastalo v strachu a zúfalo
hľadiac na jej tieň.
Nebo má len pre plač oči
a zatiahlo závesy.
Veď kto túto scénu zočí,
toho vydesí.
Les stane sa jej hrobkou
nádherne zdobenou.
K nemu sa pritúli
tou dušou zlomenou.
Nad ňou svietil mesiac.
...nad ňou svieti mesiac...
Bola tichá noc.
...je tichá noc...
Stála v tej tme veriac
...stojí v tej tme veriac...
s prosbou o pomoc.
...prosí o pomoc...
Obraz zmenil sa v negatív
a po ráme steká krv.
Zlomené sklo na zemi,
z ruže ostal tŕň.
Vietor zavial jej do tváre.
Chcel osušiť slzy a pofúkať rany.
No boli už také staré,
že ju neboleli ani.
Cíti však, vie, že to tak musí byť.
Začalo pršať, aj dažďu je ľúto.
Zem pod ňou sa plačom trasie,
nik nezaženie smútok.
Vie, že to tak musí byť.
Už to nezmení a ani nemieni.
Vie, že musí umrieť,
že sa musí zabiť.
Neľutujte ju!
Utopila sa vo vlastnej ľútosti,
presiakla ňou až do kostí.
Preto takej voľby sa zhostí.
V čiernom dome žila, čierne šaty šila
a v nich na pohreb vlastný chcela ísť.
Čiernym nožom, čierne žily podrezala si.
Už vie, že nikdy nemala sa narodiť.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.