Dni, ktoré nikdy neexistovali
1. 7. 2010
Dni, ktoré nikdy neexistovali
Až mi znova povedia:
Preber sa zo sna!
Ostanem so zavretými očami,
vytvorím vlastný snár.
Realitu spoznávam po kúskoch
s dotykmi rána.
A dúfam, že sen sa stane skutočný
a skutočnosť nepoznaná.
s dotykmi rána.
A dúfam, že sen sa stane skutočný
a skutočnosť nepoznaná.
Ruky, čo hladia ma ten deň
patria slnku a vetru len.
S pohľadom k nebu myslím na ten sen,
kým mi pod nohami plynie tvrdá zem.
patria slnku a vetru len.
S pohľadom k nebu myslím na ten sen,
kým mi pod nohami plynie tvrdá zem.
Ešte sa dá dotýkať stromov,
ešte sa dá nájsť pod oblohou domov,
ešte sa dá pochopiť, že bez nádychu
zvädneš pod vodnou hladinou.
ešte sa dá nájsť pod oblohou domov,
ešte sa dá pochopiť, že bez nádychu
zvädneš pod vodnou hladinou.
Ešte sa dá ležať v kvetoch,
keď sa lúče dotknú viečok.
Ležať ticho a počúvať vietor.
Byť stredom všetkých stredov.
keď sa lúče dotknú viečok.
Ležať ticho a počúvať vietor.
Byť stredom všetkých stredov.
Ležať tam, kde začínajú konce svetov.
Kde prvý umieral s posledným slovom na perách.
Chcem stretnúť toho, čo skutočný nikdy nebol,
žiť s ním v neexistujúcich hodinách.
Kde prvý umieral s posledným slovom na perách.
Chcem stretnúť toho, čo skutočný nikdy nebol,
žiť s ním v neexistujúcich hodinách.
Zatváram dvere.
Pohľad mi padol na čas v jednom smere.
Je ako slová o viere,
východ slnka na studenom severe.
Pohľad mi padol na čas v jednom smere.
Je ako slová o viere,
východ slnka na studenom severe.
Pochop sen a nájdeš realitu.
Uvidíš súmrak v pohľade úsvitu,
tak ako v jasnej noci
vidíš slnko na mesiaci.
Uvidíš súmrak v pohľade úsvitu,
tak ako v jasnej noci
vidíš slnko na mesiaci.
Jazva je večná rana,
odvaha ukrýva strach
a jedna slza slaná
chveje sa na perách.
odvaha ukrýva strach
a jedna slza slaná
chveje sa na perách.
Za mnou sú dni,
dni, čo nikdy neexistovali.
A v nich pár chvíľ,
veci, čo sa nestali.
dni, čo nikdy neexistovali.
A v nich pár chvíľ,
veci, čo sa nestali.
Myslím, že to nezvládnem,
ak do vôd minulosti spadnem.
Ak do spomienok upadnem,
ktovie v akej hĺbke sa nájdem.
ak do vôd minulosti spadnem.
Ak do spomienok upadnem,
ktovie v akej hĺbke sa nájdem.
Nesmú ma zvábiť, nesmú ma zabiť
obrazy, hlasy, dotyky.
Nesmú sa ku mne dostať
spomienky.
obrazy, hlasy, dotyky.
Nesmú sa ku mne dostať
spomienky.
Vieš, tie dni boli,
len tá spomienka bolí.
Tak veľmi sa túžim vrátiť
do šťastných dní, prešli po chvíli.
len tá spomienka bolí.
Tak veľmi sa túžim vrátiť
do šťastných dní, prešli po chvíli.
Bolo to pár dní.
Pár dní príliš krásnych, aby takých bolo viac.
Zdá sa, že pred chvíľou začal sa súmrak posledného z nich.
Na krídlach motýľov odleteli ako sny.
Pár dní príliš krásnych, aby takých bolo viac.
Zdá sa, že pred chvíľou začal sa súmrak posledného z nich.
Na krídlach motýľov odleteli ako sny.
Zavreli sa za nimi dvere, príliš krutý úder.
Tie dni boli príliš šťastné, aby som si uvedomila, že boli.
Pohľad mi padol na čas v jednom smere, príliš krutý údel.
Spomínať na dni, ktoré nikdy neexistovali.
Tie dni boli príliš šťastné, aby som si uvedomila, že boli.
Pohľad mi padol na čas v jednom smere, príliš krutý údel.
Spomínať na dni, ktoré nikdy neexistovali.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.