Čo sa nezvrHtne
10. 7. 2010
Čo sa nezvrHtne
Je ešte skoré ráno,
no budík reve vstávaj.
S ospalým, tichým áno
sa spánku vzdávaj.
Už cítila som zovretie
na svojom hrdle,
snáď slučka okolo krku.
Natiahla som k nemu ruku,
neskôr obidve.
Natiahla som ruky k slnku.
Nevšimla som si ako prišlo
a teraz je už neskoro.
To čo z toho vzišlo
budú scény z hororov.
Chceš ma slnko zadusiť?
Máš príliš dlhé prsty.
Ak ma ozaj zaškrtíš,
musíš tiež svet opustiť.
Môj strach
je nevidený vrah.
Ach,
mám na perách.
Slnko sa ma dotklo raz.
Sama strach prekonáš.
Zahnalo ranný mráz.
Stav všetko čo máš.
Je to len ticho pred búrkou
a známa aféra.
Iste stretnem sa s pretvárkou,
že vidí len ten, kto sa pozerá.
Niekto mi želá dobré ráno.
Beriem to ako varovanie.
Nevidela som ho prísť,
len prievan zavanie.
Tak teda ostaň slnko pri mne,
vravím ti úprimne.
Chcelo si to azda, nie?
Celý deň je len zdanie.
A to čo sa nezvrhtne
sa zvrtne,
čo sa nezvrhtne
sa zvrhne.
Kto to prehltne?
Iný sa tomu vyhne.
Celkom náhodne
niečo prevrhne.
Len tak sa niečo stane.
Jeden sa z toho dostane,
druhý v tom ostane.
Prvý to začne,
posledný prestane.
A niečo zmizne,
nové sa navrhne.
Jedno spadne,
ďalšie stúpne.
Práve na to
máme stupne.
Ktosi je šťastný,
kým iný smutnie.
A niekto drie v noci vo dne,
ďalší si len prstom luskne.
Jeden bude ležať na dne,
druhý doňho s chuťou kopne.
Predstavte si chlapci,
predstavte si dievčatá,
predstavte si so mnou,
to, čo sa už neráta.
Jedinečnosť sveta
bola v kartách prehratá.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.