Búrka
7. 7. 2010
Búrka
Pália nás, pália dni
horúcou páľavou.
Páli ťa, páli
to slnko nad tebou.
Keď sa vzduch nehýbe
a ticho horí pod jeho pohľadom
nemáme na výber,
jasné nebo stane sa zrkadlom.
Slnko už svietenie úplne posadlo.
Horí zem, zvnútra horia naše telá.
Unavení uvedomíme si mdlo,
že v tom teple neustoja veľa.
Tak ich už stíš, tie svoje ostré lúče,
to horúčav besnenie a ten žiarivý jas.
Nech smie prísť tá, čo má kľúče
od tvojho väzenia a uhasí oheň v nás.
Ach nebo, keď si ťa vezmú mraky čiernej tmy,
keď sa stmie skôr, keď slnko skôr zhasína.
Ach mraky, keď ste poslami temnoty,
lepšie sa spí, lepšie sa usína.
Hej mračná, som po vás lačná.
Schlaďte to slnko žeravé!
Mám vám byť vďačná,
keď búrka večná prichádza o sláve.
Ach nebo, keď pošleš vietor, čo vyvracia stromy,
odožeň odo mňa, odožeň všetko zlé, čo bolí.
Odvej z mojich púští piesok preč,
nech rieka života slobodne môže tiecť.
Hej, vietor, aby si sa nesplietol,
privej nado mňa tieň!
Keď už duch tvoj k nám zalietol
v dusnú našu sieň.
Ach, nebo, keď plačeš slzy spásy,
šťastná teším sa z tvojej krásy.
Zmy z nás štipľavý slnečný prach,
čo ostal na nás po jeho hrách.
Hej, dážď, zmáčaš mi plášť.
Koľko kvapiek dnes padne?
Počúvať ráč, pýtam sa zvlášť,
poznáš aj tie čo sú na dne?
Ach, nebo, keď blýskaš na nás očami,
osvetli tváre, osvetli ich tým, čo sú sami.
Osvetli tých, čo stratili zo srdca plamienok nádeje,
daj oheň tým, čo zapadli v snehové záveje.
Hej, blesky, ste pre mňa lesky.
Potešte ma, zažiarte mi vaším leskom do okien.
Keď lietate nebom s úsmevom lesklým,
nech váš odraz tancuje mi na štvoro stien.
Ach, nebo, keď tvoje chorály, spievajú anjeli do diaľav na zemi,
nech je to na výstrahu ľuďom zlým.
Spievaj tie piesne, s radosťou spievaj mi,
spievaj tým hlasom nádherným.
Hej, hrom, úderom moju vôľu zlom.
Keď mi už hráš na božskom organe,
nech počúvam v úklone pokornom
tvoje slová neochvejné.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.