Anjeli
3. 7. 2010
Anjeli
TY
Na tvári vidím príbeh tvojich prianí
obkľúčených rozmarným osudom.
Čo ostalo zo snov a želaní ?
Boli len sporom s posledným súdom.
Spievaš si pesničky pod zamračeným nebom,
snáď cítiš sa ako Boh ?
Ale pre mňa akoby si nikdy nebol,
na tvojom čele vidím diablov roh.
Na jazyku máš med a tvoje ústa chutia čokoládou,
no tvoj pohľad volá: „Pomôž mi !“
Mám čas na úsmevy aj pár smutných pohľadov,
nie však na bodanie nožmi.
Viem, že si sa zranil.
Spálila ťa sviečka ?
A mňa si sa stránil,
nevinná ovečka.
Tvár máš strhanú.
Bolia ťa rany ?
Kríž si zvesil zo steny,
obchádzka pokání.
Tvoj hlas je smutný a predsa láskavý,
svojím smiechom rozžiariš tváre.
Preberám tieto z pekla pozdravy,
sú tak falošne pravé.
Pozeráš na mňa. Vidíš vo mne spásu svojej duše ?
Rozmýšľam, keď zaspávam.
A vidím ťa, keď skladám hlavu na vankúše,
keď sa v nej z teba spovedám.
Nepoznám ťa. Poznám len tvoju pozemskú podobu,
ale cítim hlboké útrapy.
Nie si človek, na Zemi nemáš obdobu.
Rozprestri krídla ! Diabolsky anjelský, upír i motýľ.
Chcem ťa spoznať. Vraciam ti pohľady
do tvojich vpadnutých pokorených očí.
A musím uznať,
náhodné stretnutie osud ľahko stočí.
Osamelá duša, si smiešne obľúbený,
vidím cez tie lži.
Smrteľne ranený, bol si na zem zrazený
so želaním –žiť.
Kto ťa opustil
a zanechal prázdne miesta ?
To vtedy si sa popálil,
keď nad ohňom zmizla cesta.
Keď z rán steká voda,
plačeš krv.
Ten kto sa skôr poddá
padne prv.
JA
Už si si to všimol, ani ja nie som z tohto sveta.
Ostatní sú len lupeňmi jeho okvetia.
Som jedna z tých, čo raz chceli lietať,
no časom krídla samé odletia.
Preto sa na mňa pozeráš,
diabol pozná diabla.
Už viem na čo čakáš.
no tvoja tvár ma zmiatla.
Ľudia ma nevidia, som ako prízrak.
Vidia len moju podobu na Zemi.
Zvieratá zacítili náznak života,
no ich život to nezmení.
Túlala som sa sama dlho a váhavo,
natiahnutá dlaň sa dotkla ničoty.
Pod tlakom vzduchu sa mi telo tackalo,
našla som večnosť v obrazoch temnoty.
Tvárim sa nezaujato, smiešne povrchná,
vidíš cez tie lži.
Smrteľne ranená, bola som na zem zrazená
so želaním – žiť.
Moje slová sú chladné a tvrdé,
chcem sa sama utrápiť, ublížiť a potrestať.
Realita ma ráno ťažko udrie,
keď sa prebudím a nevládzem vstať.
Kráčať oproti klamnému slnku,
čo osvecuje klamné obrazy.
Chcem sa mu otočiť chrbtom,
chcem ho uraziť.
Dýcham vzduch plný neúprimných slov,
stojím vôbec na zemi ?
Umývam sa tichou vodou,
klamom zmýva denné lži.
Nespievam si
a zakázala som si radosť.
Som sama a ostanem si,
veď ma čaká zatratenosť.
V týchto chvíľach poznám len bezmocnosť,
na mojej stene visí kríž.
Pritom moju tvár zdobí bezmocná zlosť,
z provincií depresívnych ríš.
Aj ja som mala sny, želania a priania,
tie ma skopli na zem.
Všetko v rámci pokánia,
kto zatúži, sem !
TRI SESTRY
Zamkli sme svoje srdcia,
nech ich už nič nezmení.
Veď ich vládu ukončili
strety s troma setrami.
Srdce je sídlom lásky,
no odkiaľ doňho prichádza ?
Nech maľuje iným do srdca obrázky,
mňa už láska obchádzaj.
To nenávisť utkala si koberec.
Je po ňom ľahká cesta.
Tým kobercom je láska,
tá čo cestou trestá.
Už narodením získaš dušu anjela,
krstom ti ju možno posmelia a tvoje skutky ju upevnia.
No viera nás prekľaje
a v nebi ju za to odmenia.
Nádej je úskok sklamania.
Cit čo nás doráňa ako láska a viera.
Kde sú tí, čo sa jej postavia ?
Veď rozum sa jej vzpiera.
No srdce ju uvíta
-diablovho posla.
Hodvábom zakrytá,
prichádza bosá.
Tvári sa nevinne
a povzbudivo sa usmieva,
sama je len záloha.
Diabol má veľkú moc, keď na pomoc si pozve Boha.
MY
Viem o tom sklamaní,
karty si mieša osud.
V úsmevoch ihraní
skutočnú pravdu posúď.
Stál si sám, aj ja som stála sama-
kráčanie životom v trápení.
Viem, že sa to občas stáva,
kým túžime po šťastnom znamení.
Boli sme anjeli,
ty a ja.
Zabuchli nám brány
do raja.
Ublížil nám život,
hral s nami krutú hru.
Ponížil nás hlboko,
donútil nás spadnúť.
Kvôli túžbam, kvôli snom,
kvôli láske.
Anjeli čo sa priblížili ľuďom
majú srdcia ťažké.
Na zem ich stiahnu,
prestanú lietať, a krídla ich opustia.
Potom už nemáš šancu žiadnu.
Čaká nás piesok a horúčava v púšťach.
Vyhlásili nás za hriešnikov.
Lebo sme verili a milovali,
sklamali sa, no nádej mali.
Udreli sa, zase vstali.
Bez váhania,
bez ohliadnutia späť.
Náhodné stretnutie
zmenilo život v nekonečné šťastie.
Spolu môžeme lietať k nebesám s krídlami anjelov,
tak zachyť sa zajtrajška -s nádejou,
hľaď na mňa -s láskou,
- s vierou dvoch anjelov, s radosťou a bázňou.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.